Pravda o elektromobile – komu sa oplatí a komu nie?

Pravda o elektromobile – komu sa oplatí a komu nie?

Elektromobily sa na nás tlačia z každého rohu, výrobcovia ich propagujú ako ideálnu alternatívu k spaľovacím motorom, no množstvo ľudí nevie, čo má od nich reálne čakať. Ako vlastne vyzerá reálny život s elektromobilom na Slovensku? Nedávno som si to na vlastnej koži vyskúšal a tu je môj názor…

Prednedávnom som mal možnosť na niekoľko dní skúšať nový Renault Zoe. Ten je podľa mňa takým ideálnym prototypom priemerného moderného elektromobilu. V najvyššej výbave stojí 35 500€, vybavený je 52 kWh akumulátorom, ktorý by mal zabezpečiť dojazd až 395 kilometrov podľa WLTP. Výkon je na úrovni 135 koní a krútiaci moment dosahuje maximálnu hodnotu 245 Nm. Ako vravím, taký priemer. Nechcem teraz zachádzať do nekonečných tém o reálnej ekologickosti elektromobilov, ani tu vyťahovať kadejaké výpočty a porovnania. Povedať vám chcem o veciach, ktoré som vypozoroval pri klasickom každodennom používaní elektromobilu v bežnej premávke.

Nič pre držgrošov

Život s elektromobilom 2020 na Slovensku

Ešte donedávna platila o elektromobiloch fáma, že síce sú drahšie ako autá so spaľovacími motormi, no svoju obstarávaciu cenu rýchlo vrátia späť, keďže nabíjanie je zadarmo a servis je v porovnaní s autami so spaľovacím motorom oveľa lacnejší. Servis veľmi hodnotiť nemôžem, určite bude mať voči autám so spaľovacími motormi nejednu výhodu a bude lacnejší, no netreba zabúdať na akumulátor, ktorý raz skoná. A jeho oprava, prípadne cena nového, nepochybne prevýši všetok servis auta so spaľovacím motorom. No pristaviť sa chcem pri nabíjaní zadarmo. To totiž v dnešnej dobe zadarmo rozhodne nie je. S Renaultom Zoe som jazdil väčšinou po Bratislave, kde sa mi podarilo objaviť len 2 nabíjačky zadarmo – pri Bille na Bajkalskej a pri Ministerstve hospodárstva. Tie však majú malý výkon a väčšinou sú obsadené.

Všetky ostatné nabíjačky pri nákupných centrách, v podzemných garážach, pri reštauráciách rýchleho občerstvenia a podobne, sú platené. Väčšinou patria firmám ZSE a GreenWay. A tu prichádzame na kameň úrazu. Vezmime si ako príklad nabíjačku ZSE. Ak nemáte zákaznícku kartu ZSE a chcete si len tak prísť nabiť elektromobil, zaplatíte 29 centov za kWh pri pomalšom AC nabíjaní striedavým prúdom (väčšinou maximálne 22 kWh) a 49 centov za kWh pri rýchlejšom DC nabíjaní jednosmerným prúdom (tento typ využívajú všetky rýchlonabíjačky s výkonom viac ako 22 kWh). Kebyže na nabíjačku prídem s takmer vybitým 52 kWh akumulátorom, povedzme, že by som v ňom mal už len 10 kWh, musel by som dobiť 42 kWh. Samozrejme, nechcelo by sa mi pri nabíjačke stáť 2 hodiny, tak by som využil DC nabíjanie. Za nabitie “doplna” by som zaplatil 20,58€. Však to je sakra veľa na to, že mám elektromobil, ktorý mi má šetriť peniaze!

Samozrejme, jedným dychom musím dodať, že ZSE aj GreenWay ponúkajú viacero rôznych paušálov a výhodnejšie ceny pre registrovaných zákazníkov. A aby som nezabudol, platené sú aj Tesla Superchargre, konkrétne zaplatíte 28 centov za 1 kWh. Ak budete využívať “permanentku” na nabíjanie, zaplatíte síce menej, ako keby ste jazdili priemerným autom so spaľovacím motorom, no stále to rozhodne nie je zadarmo. Keďže bývam v bytovke, auto som nemohol cez noc nabíjať zo zásuvky a bol som nútený vždy využívať nabíjacie stanice.

Elektromobil vyžaduje rozumného majiteľa

Život s elektromobilom 2020 na Slovensku

Pod rozumným majiteľom teraz nemyslím rozvážneho ekologicky vnímavého človeka, ale človeka, ktorý veľmi dobre ovláda matiku, fyziku a miluje plánovanie. Pri živote s elektromobilom totiž musíte plánovať viac, ako by sa vám páčilo. Vopred som si musel rozmyslieť, kam v daný deň pôjdem, koľko energie ma to asi bude stáť a kde budem nabíjať. Ak máte elektromobil, auto sa neprispôsobuje vášmu životnému štýlu, vy sa musíte prispôsobiť autu. Nedajbože sa rozhodnete ísť na nejaký väčší výlet. V takom prípade si pripravte mapy, kalkulačku a dosť veľa voľného času.

Ak chcete ako človek fungovať efektívne, rozmyslieť si musíte aj to, čo budete robiť, kým sa vám auto nabije. Ak bývate v dome, ideálne je nabíjať cez noc z Wallboxu s výkonom 7,4 kW, ktorý Renault Zoe dobije z nuly na plnú kapacitu za niečo málo cez 9 hodín. Skvelé je, ak môžete nabíjať aj v práci. Ak však túto možnosť nemáte, nabíjanie elektromobilu na verejných nabíjačkách musíte zladiť napríklad s nákupmi, aby ste tých 45 minút, kým sa auto na rýchlonabíjačke nabije, nejako efektívne využili. Ak máte k dispozícii len menej výkonnú verejnú nabíjačku, ktorá nabije auto za 2 hodiny, plánovanie aktivít počas nabíjania je opäť o niečo náročnejšie. Vlastne, nie je. Stačí zobrať ženu na nákupy. 😀

Na obranu elektromobility však musím povedať, že infraštruktúra nabíjacích staníc sa neustále zlepšuje a už aj dnes je na super úrovni. Nabíjať elektromobil je tak aj pri dlhších cestách menšia bolesť ako kedysi. Stále však musíte rozmýšľať, uvažovať, plánovať. A ak vám do vašich plánov náhodou skočí nejaká nepredvídateľná okolnosť, máte prúser. Ak sa náhodou pri výpočtoch “seknete” a nedôjdete k nabíjacej stanici, ste proste v keli. Snáď najväčšiu fóbiu budete mať z toho, že k nabíjacej stanici aj dôjdete, no zistíte, že nefunguje, alebo je obsadená, čo sa aj mne osobne neraz stalo. Našťastie, v okolí boli ďalšie stanice, no ak by sa mi to stalo na diaľnici a v okolí by nebola žiadna ďalšia nabíjačka, mohlo by ma aj na kolomaž rozliať, no nič by som nemohol spraviť. Väčšina elektromobilov sa nemôže ťahať, tlačiť, a pojazdný generátor elektrického prúdu vám len tak hocikto na odstavný pruh diaľnice neprinesie. Musíte volať odťahovku, iná možnosť neexistuje.

Jazdu si nebudete chcieť užívať. A ak áno, posádke bude zle

Život s elektromobilom 2020 na Slovensku

Keď som si elektromobil prebral, až mi oči zažiarili, ako som sa tešil na všetky tie drag race zo semaforov a intenzívny záťah po každom pridaní plynu. Toto nie je žiaden mýtus, ten elektromobil fakt parádne ťahá. Na zošliapnutie “plynového” pedálu reaguje ihneď a poriadne vás oprie do sedadla. Zrýchlenia sú kontinuálne, proste konštantný záťah bez prestávok na preradenie. No má to dva háčiky. Po prvé, jazdenie na “Schumachera” vás veľmi rýchlo prestane baviť, keď uvidíte, ako rýchlo vám ubúda dojazd. Stačí jedna intenzívnejšia akcelerácia z križovatky a dojazd klesne aj o niekoľko kilometrov. Na mňa to malo taký psychologický efekt, že som bol vnútorné nútený jazdiť ekologicky a plynulo, aby mi dojazd vystačil na môj denný program, ktorý som si, samozrejme, musel vopred naplánovať.

Po druhé, to, že netrénovanej posádke bude pri plnom využívaní kontinuálneho záťahu elektromotora zle, sa dalo čakať. A aj sa to reálne dialo. No najdivnejšie bolo to, že keď som dal Zoe zašoférovať kamarátovi, na spolujazdcovom sedadle bolo zle aj mne. To sa mi nestalo ani pri oveľa výkonnejších autách a oveľa agresívnejšej jazde. Elektromobil proste vyžaduje zvyk. Alebo ho len moje petrolheadovské “JA” nechcelo prijať… 😀

Tak komu sa elektromobil oplatí a komu nie?

Môj verdikt po teste elektromobilu je tak nasledovný. Elektromobil sa oplatí ako druhé auto v rodine (popri aute so spaľovacím motorom) človeku, ktorý býva v meste, prípadne v priľahlej obci a každý deň cestuje do mesta. Podstatné je dodať, že ak si elektromobilom zbytočne nechcete sťažovať život, mali by ste bývať v dome, prípadne mať garáž so zásuvkou. V takom prípade je život s elektromobilom parádny. Cez noc ho za výhodnú cenu nabíjate z Wallboxu, ráno ho tak máte plne nabitý a môžete celý deň lietať krížom-krážom mestom, so zapnutým kúrením, vyhrievaním sedadiel, nemusíte nič plánovať a z každej križovatky môžete štartovať ako formula z pitstopu, keďže máte hŕbu dojazdu nazvyš. A večer po príchode domov ho dáte opäť nabíjať.

A komu sa elektromobil neoplatí? Človeku, ktorý ho chce ako jediné auto v rodine a býva v bytovke bez garáže. To je asi úplne najhoršia kombinácia. Samozrejme, všetko sa dá, keď sa chce. Elektromobil môžete mať pokojne ako jediné auto v rodine, no pripraviť sa musíte na viaceré komplikácie a obmedzenia naviac. Ak by som mal mať elektromobil ako jediné auto, pravdepodobne by som sa rozhodol pre Teslu, ktorá svojím dojazdom vyhovie aj cestovateľom na dlhšie trasy.

Elektromobily nie sú zlé. Spaľovacie motory nás však naučili na určitý komfort, z ktorého elektromobily kúsok uberajú. Po stránke komfortu a jednoduchosti používania sú elektromobily menším krokom späť, no na druhej strane prinášajú nový pohľad na čistú mestskú mobilitu. Nahradia v nasledujúcich rokoch autá so spaľovacími motormi? Nemyslím si. Treba však uznať, že vývoj elektromobilov a príslušnej infraštruktúry napreduje veľmi rýchlo vpred. Je tak možné, že o pár rokov ich budeme vnímať úplne inak. No, nechajme sa prekvapiť…

Máš s používaním elektromobilu vlastné skúsenosti? Podeľ sa s nimi v komentároch, rád si ich prečítam 🙂

Pozri tiež: