Kto chce OPiCu, musí mať na banány. Toto príslovie, zhodou náhod, perfektne sedí aj na Insigniu OPC. Nie preto však teraz o nej píšem, aby som jej nadával za prevádzkové náklady. Práve naopak. Insignia OPC je jedno zo zabudnutých áut, ktoré absolútne obdivujem. A toto sú dôvody, prečo.
Opel je značkou, ktorú mnoho bežných motoristov pozná len ako výrobcu spoľahlivých áut, ktoré sa postarajú o rodinné vozenie za málo peňazí. Len naozaj úzky okruh motoristov sa niekedy stretol so skratkou OPC, ktorá je dôkazom toho, že Opel nie je nudná značka. Ja mám Ople rád, špeciálne také, s ktorými sa pohrali chlapci z Opel Performance Center. Astra OPC a malé žihadlo v podobe Corsy OPC sú naozaj slušné kusy športového náradia, ktoré na našich cestách veľmi nestretávame. Vrcholom OPC rodiny je však auto, ktoré mne osobne imponuje z ponuky Opla najviac – Insignia OPC, špeciálne vo verzii kombi, teda, po správnosti ST. Jej výroba začala v roku 2009 a trvala až do konca 1. generácie Insignie. Za celý život som ich však stretol asi len 3, čo je naozaj škoda. Toto auto sa totiž oplatí spoznať bližšie.
Decentne sexi
Tak ako pri každom aute, aj pri Insignii ST OPC najprv zaujme exteriér. Ja osobne preferujem kombíky pred sedanmi, venovať sa tak budem práve verzii ST. Insignia OPC však bola dostupná aj ako sedan a ani s takou karosériou nevyzerala vôbec na zahodenie. Zvonku ako prvé zaujmú veľké OPC kolesá, ktoré vyzerajú naozaj dobre. Iný je predný nárazník, v ktorom sa nachádzajú dva vertikálne umiestnené sacie otvory so strieborným lemom, ktoré tvoria akési upírie zuby pripravené zahryznúť sa do zadku každému, kto rýchlo neuhne z cesty. Zadnú časť auta zas dotvárajú dva mohutné výfuky po stranách. Inak je to bežná Insignia ST. Práve takýto dizajn sa mi páči – príliš nekričí, zároveň však jasne dokazuje, že s touto Insigniou sa neradno zahrávať.
Okruhová technika?
Insignia ST je perfektné rodinné auto. Prívlastok OPC jej však dáva rožky, ktoré sa nemusí hanbiť vystrčiť ani pred oveľa športovejšími autami. O rozhýbanie 1,8 tonového kombíka sa stará preplňovaný šesťvalec s výkonom 325 koní a krútiacim momentom 435 Nm, čo sú naozaj slušné čísla. Z 0-100 km/h vypáli za rovných 6 sekúnd, rýchlomer sa zastaví na čísle 250 km/h. O efektívny prenos krútiaceho momentu na cestu sa stará pohon 4×4, zadná náprava je dokonca vybavená elektricky samozáverným diferenciálom. A to sa stále bavíme o Insignii! Kým zvonku sú zmeny len decentné, technika si ich zaslúžila poriadne veľké. Podvozok prešiel kompletnou úpravou, aby stíhal asistovať silnému motoru a prevodovke (6-stupňovému manuálu alebo automatu). Našťastie, súčasťou podvozka sú adaptívne tlmiče, ktoré vedia byť aspoň trochu komfortné pri bežnej jazde, po prepnutí do športového režimu však zaručujú čistý športový feeling. Ooo, a spomínal som už supersilné Brembo brzdy s priemerom kotúčov 355 milimetrov na prednej náprave? Na otázku, či sa dá s Insigniou OPC športovo vyžiť, si tak už na základe týchto údajov odpovedzte sami… 🙂
Pretekárske rukavice a detský podbradník
Interiér sa od bežnej Insignie príliš nelíši, na prvý pohľad si ale všimnete športový volant a famózne športové sedadlá. Stále však máte k dispozícii veľký kufor, do ktorého môžete naložiť náhradné sady pneumatík na okruh, ale aj zbaliť celú rodinu na veľkú rodinnú dovolenku. Stále máte zadné sedadlá s kopou priestoru. Až sa mi toto celé začína ponášať na autá typu Audi RS6 a podobné super-kombíky, ktoré sú na jednej strane naozaj zábavné, na strane druhej však extrémne praktické. Až na to, že novú Insigniu OPC ste dostali za tretinu ich ceny. Navyše, Insignie OPC boli vybavené veľmi bohatou výbavou.
Tak prečo ten neúspech?
Poviete si, dokonalé auto, prečo sa tak stalo na slovenskom trhu takým prepadákom a stretnúť ho na ceste je pomaly rovnako pravdepodobné ako to, že vám na streche pristane biela vrana? Dobre, na hrane bola Insignia OPC možno trochu ťarbavá, najmä kvôli svojej hmotnosti a veľkosti. Stále však jazdila naozaj dobre. Úpravy techniky, ktoré jej oddelenie OPC nadelilo, sú obdivuhodné. Bola praktická. Prečo ju teda, sakra, nikto nekupoval? Problémom bol trh. Nájdite človeka, ktorý hľadá rodinné auto a je schopný akceptovať priemernú spotrebu 12 l benzínu na 100 kilometrov. Väčšina oteckov hľadá auto, ktoré je v prvom rade úsporné. A „neoteckovia“, ktorí hľadajú niečo športové, si nekúpia kombi. A ak aj niekto chcel výkonné rodinné kombi a neprekážala mu spotreba, málokto si spomenul, že niečo také robí aj Opel. Insignia OPC tak zostala výsadou skutočných nadšencov, ktorí vedia oceniť jej kvality. A ja som jedným z nich.
Čo vravíte na Insigniu OPC vy? Vedeli by ste si ju predstaviť vo svojej garáži? 😉
Pozri tiež:
Obrázky – Oapa, Carlook
