Auto, ktoré sa nedá prehliadnuť. Bublina na kolesách menom Isetta bola veľkým hitom, ktorý pomohol BMW udržať sa nad vodou v ťažkých časoch. Je však Isetta právoplatným členom rodiny BMW, alebo je odsúdená na posmech?
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna malá talianska firma menom ISO. Tá sa spočiatku špecializovala na skútre, no v roku 1952 si jej hlavní konštruktéri povedali, že prišiel čas vytvoriť niečo poriadne veľké. A tak vytvorili Isettu, drobné auto, ktoré na svoj pohon využívalo ešte drobnejší motor zo skútra. Krátko nato však konštruktéri ISO prišli na to, že takéto mikroskopické autá ich akosi nebavia a rozhodli sa vyrábať športové autá. Isettu však nechceli pochovať, a tak sa práva na jej výrobu rozhodli predať BMW, ktoré o ne malo až nepochopiteľný záujem. Mimochodom, okrem ISA a následne BMW vyrábalo svoju vlastnú Isettu hneď niekoľko výrobcov – Velam, Romi-Isetta a De Carlo. Samozrejme, Isetta vznikajúca pod krídlami BMW bola najprepracovanejšia a najpredávanejšia. Ako je však možné, že o takéto na prvý pohľad neatraktívne auto bol tak veľký záujem?
Účelovosť nadovšetko
BMW Isetta sa vyrábala v rokoch 1955 – 1962, pričom vyrobených bolo až neuveriteľných 161 728 kusov. Pôvodnú Isettu od ISA si BMW prestavalo podľa svojich predstáv, dizajn však zostal z veľkej miery podobný. Aká však bola motivácia BMW vyrábať takéto auto? V 50. rokoch zúrili v Európe krízy a ľudia nielenže nemali peniaze na drahé modely BMW, problém bol aj s vysokými cenami benzínu. Isetta tak zabila hneď dve muchy jednou ranou – bola mimoriadne lacná a keďže na svoj pohon využívala mikroskopický motor z motocykla, potešila spotrebou na úrovni 3 litrov benzínu na 100 kilometrov. Charakteristický dizajn Isetty snáď komentovať netreba, karoséria bola tak malá, že dvere museli byť umiestnené na prednej strane. Priamo na dverách bol namontovaný stĺpik volantu a tachometer.
Dvere sa otvárali do strany a volant sa pri otvorení naklopil tak, aby ste si vedeli jednoducho sadnúť na sparťanskú lavicu určenú pre dve osoby. Interiér neobsahoval nič iné, za prednou lavicou bola už len malá plocha, na ktorú ste si mohli odložiť nejaké drobnosti. Svoj účel to však plnilo – previezť dve osoby z miesta A na miesto B s čo najnižšími nákladmi.
Tradičné BMW
Pohon Isetty sa niesol v tradičnom duchu BMW – poháňané boli zadné kolesá a maličký jednovalec z motorky bol uložený v strede auta, pred zadnou nápravou. O pohon sa spočiatku staral štvortaktný jednovalec s objemom 250 centimetrov kubických a výkonom 12 koní. Neskôr sa jeho objem zodvihol na 300 centimetrov kubických a výkon narástol na závratných 13 koní a 18,4 Newtonmetra 😀 . V papierových hodnotách ho zahanbí kde-ktorá práčka, no v realite dokázal Isettu rozbehnúť na rýchlosť až 85 km/h. Motor bol spárovaný so 4-stupňovou manuálnou prevodovkou, ktorá mala aj spiatočku. Postrachom pre vodičov Isetty však boli kopce, v ktorých sa motor trápil. Pravdupovediac, trápil sa za každých okolností a bolo ho treba neustále tlačiť do extrémov, čo sa podpísalo pod krátku životnosť.
Nič do dnešného sveta
Napriek tomu, že BMW Isetta sa môže z niektorých uhlov javiť ako trojkolka, zadná kolesá sú v skutočnosti dve, akurát sú uchytené na pomerne krátkej pevnej osi. Stabilita zadnej časti tak nebola oslnivá, najmä pri vyšších rýchlostiach. Isetta bola všeobecne hazardom pre pasažierov a okolitý svet, no v dobe jej vzniku a predaja za ostatnou premávkou pravdepodobne veľmi nezaostávala. V dnešnej dobe sa však jedná o legendu, ktorej cena neustála narastá. Ak by ste si jednu chceli dopriať do svojej zbierky, za kusy v skvelom stave zaplatíte okolo 30 000 eur.
Výroba Isetty bola zo strany BMW veľmi zaujímavým ťahom, ktorý medzi vtedajšími ľuďmi uspel. Predajné čísla hovoria za všetko. V dnešnej dobe sa jedná o skutočne cenný zberateľský kúsok a o jedno z najunikátnejších BMW, aké boli kedy vyrobené.
Pozri tiež:
Zdroj a obrázky – Wikipedia, Doug DeMuro, ETrend,
