Keď sa mi cez deň prihodí niečo fakt dobré, v noci sa mi potom o tom sníva. Hádajte, v akom aute som sa v snoch premával po vyskúšaní si benzínovej Eresy… Je však Octavia RS naozaj auto snov?
Keď na mňa asi pred mesiacom na Facebooku vyskočila reklama na celoslovenskú akciu Škoda Road Show, neváhal som ani sekundu a na reklamu som klikol. Dočítal som sa, že Škoda Road Show je akcia, počas ktorej si od 5.3. do 21.4. môžete postupne u viacerých predajcov Škodovky po celom Slovensku vyskúšať rôzne zaujímavé modely na vlastnej koži. Moje prvé zaváhanie prišlo pri tom, ako som si mal vybrať model, na ktorom chcem testovaciu jazdu absolvovať. Totiž, k dispozícii je aj nový Kodiaq RS… Ale keďže v Kodiaqu som sa už párkrát viezol a nečakal som, že verzia RS by okrem výkonného motora a tvrdšieho podvozka priniesla niečo zásadne iné voči bežným Kodiaqom, moja voľba bola jasná – Octavia RS. Tá sa mi ako celok veľmi páči, viackrát som v nej sedel na rôznych akciách, no šanca zajazdiť si na nej mi vždy akosi ušla. Tak som sa zaregistroval a o niekoľko dní mi prišla pozvánka na potenciálne veľmi zaujímavé rande s touto peknou štvorokou babenkou.
Namosúrená snehulienka
To, že v onen osudný deň ma už od rána svrbelo celé telo a neustále som si predstavoval, čím ma Octavia RS poteší, asi zdôrazňovať nemusím. Mierne sklamanie prišlo po tom, ako som sa v článku istej redakcie dočítal, že testovacia Eresa je s naftovým motorom. Na jednej strane to dávalo zmysel – Škodovka chce určite ušetriť, preto tam nedala plnotučnú benzínovú 245-ku… Do popradského showroomu AUTONOVA som vstupoval pripravený povoziť sa na dízli, ktorý však mohol byť tiež potenciálne zaujímavý. Skoro som tak vykríkol od radosti, keď mi inštruktor oznámil, že žiadna nafta sa nekoná a voziť sa budem na plnohodnotnej benzínovej verzii. Teda na aute s 2.0 litrom dopovaným turbodúchadlom, ktorý produkuje 245 koní, 370 Nm a z 0-100 zrýchli za 6,6 sekundy. Spojený je so 7-stupňovým DSG-čkom a poháňa predné kolesá. Yes! Nabudený som podišiel k autu, ktoré vyzerá skvelo. Často kritizované štyri predné svetlá som si medzičasom obľúbil natoľko, že staršiu Octaviu RS s nedelenými svetlami by som už nechcel. Je v bielej farbe, má čierne mriežky chladiča, čierne spätné zrkadlá, čierne koncovky výfukov a červené brzdové strmene. Veľmi chrumkavý konfig!
Milé a tiché dievčatko
Rýchlo si nastavím pekné športové sedačky a vyrážam. Inštruktor ma upozorňuje, že auto má kompletne zošľahané zadné gumy a vonku sa strieda popŕchanie s hustým dažďom, na testovanie agility v zákrutách tak môžem zabudnúť. Neotestujem si ani brzdy, ktoré sú kompletne spálené, ich kotúče zvlnené, ale aj napriek tomu ešte celkom brzdia. Začínam opatrne, v režime Normal. Veľmi sa mi páči tvar a povrch volantu, ktorý som si obľúbil hneď na prvý dotyk. Je to jeden z najlepších volantov, aké som kedy držal v ruke. Pri pokojnej jazde v režime Normal je auto umiernené a správa sa ako bežná Octavia. DSG-čko radí hladko, riadenie je ľahké, no nie príliš ľahké, je priame a dáva aj akú-takú spätnú väzbu. Keď sa krotím s plynom, ani neviem, že pod kapotou spinká 245 koní. Jediné, čo o športovosti dáva znať, je podvozok, ktorý je aj v režime Normal celkom tuhý. Priznám sa, režim Comfort, v ktorom by malo auto ešte viac zmäknúť, som neskúšal. Som predsa v Erese a nebudem môj obmedzený čas na jazdu s ňou zabíjať komfortným režimom… Dovolím si však povedať, že ani v Comforte od auta netreba čakať nejaký prehnaný komfort. Koniec-koncov, obuté má 18-palcové kolesá.
Beast Mode: ON
V režime Normal a automatickom režime prevodovky som dlho nevydržal. Pádielka pod volantom si jasne pýtali poriadne prevetranie. Najprv však zapnúť režim Sport. V ňom podvozok dosť stuhne, rovnako stuhne aj riadenie. Prevodovku hádžem do manuálneho režimu a ide sa poriadne jazdiť. Postupne si odpovedám na moje najhlavnejšie otázky. Má Octavia RS 245 nejaký poriadny zvuk? Tomu verte, že má! Akurát s jednou chybičkou krásy – nevychádza z výfukov, ale z reproduktorov. A to je veľká škoda. Ľudí, ktorí sa v autách príliš nevyznajú, touto fičúrkou ľahko okabátite. Pozorné ucho petrolheada však rozozná, že sa jedná o umelý zvuk. Oceňujem však, že zvuk je priestorový a vychádza ako keby zo zadnej časti, čiže simulácia je to fakt dobrá. No takéto auto by si zaslúžilo výfuk s organickým zvukom. Na druhej strane si uvedomujem, že Octavia RS je skôr cielená pre rýchlych oteckov, kým taký Hyundai i30 N je skôr pre jednotlivcov, čiže podobne veľké zvukové divadlo ako pri N-ku si konštruktéri Škodovky nemôžu dovoliť.
Potiahne, ale nekopne
Okrem zvuku bola drobným sklamaním prevodovka. Tá pri radení páčkami pod volantom radí celkom slušne – nie je to najrýchlejší automat pod slnkom, no rozhodne nie je pomalá. Po dosiahnutí obmedzovača aj v manuálnom režime automaticky preradí na vyšší stupeň, to je však v tejto kategórii áut bežné. Jej drobná chybička spočíva v tom, že v športovom režime nie je trochu agresívnejšia. Ocenil by som, keby trochu kopala a hádzala tam prevodové stupne s väčšou vervou. Aj v športovom a manuálnom režime totiž zmenu prevodového stupňa ani veľmi nezaregistrujete. Opäť však treba brať do úvahy, že toto nie je žiadna okruhová beštia, ale civilizované auto na bežné cesty. Škoda, že kvôli gumám a poveternostným podmienkam som si nemohol vyskúšať tuhý podvozok a riadenie v zákrutách. Riadenie je však v športovom režime krásne priame, tuhé, dáva aj nejakú tú spätnú väzbu a v zásade by som na ňom nemenil nič. A motor? Ten ťahá bravúrne. Až nebezpečne bravúrne. Pojem „turbodiera“ prakticky nepozná. Ani som si to neuvedomil a po okresných cestách som sa razom rútil nepublikovateľnými rýchlosťami. Keď sa necháte uniesť, to auto vás oberie aj o občiansky preukaz. Pozor na to! Napriek mokrej vozovke a nie práve najlepším gumám je trakcia prednej nápravy pri rozjazdoch celkom dobrá za predpokladu, že si dokážete ustrážiť pravú nohu, a správanie auta ako takého sa dá veľmi dobre odhadnúť.
Ťažké lúčenie
Tak ako Octaviu RS 245 na záver zhodnotiť? V prvom rade sa mi z nej vystupovalo veľmi ťažko. Schopnosť motora zatlačiť posádku do tých skvelých športových sedadiel a jeho samotný charakter, podvozok, riadenie a v neposlednom rade dizajn, to všetko sú veci, ktoré si veľmi rýchlo zamilujete a nebudete chcieť o ne prísť. Zamrzí jedine absencia organického zvuku z výfukov a skutočnosť, že prevodovka nie je v športovom režime ostrejšia. Nie, neskúšal som posed na zadných sedadlách, infotainment, kufor, ani kvalitu plastov v interiéri. To všetko sú veci, ktoré vás pri jazde jednoducho úplne prestanú zaujímať. No je to Octavia, praktickú stránku veci tak zvláda už tradične na jednotku. A aby som odpovedal na moju otázku zo samého začiatku článku – Octavia môže skutočne niesť titul auto snov. Najmä z pohľadu otecka, ktorý miluje rýchle autá, no potrebuje praktické rodinné auto, ktoré nebude príliš nákladné na prevádzku, spoľahlivo odvezie rodinu na dovolenku alebo na nákupy do mesta, ale zároveň bude vyzerať a jazdiť športovo. A keď sme pri tých nákladoch – na kúpu mnou skúšanej Eresy by ste si museli pripraviť 76 000 500-eurových bankoviek. Či je to veľa alebo málo, to už nechám na posúdenie každého z vás. No ja musím potvrdiť, že Octavia RS 245 za tie peniaze naozaj stojí.
Ak si chcete Škodu Octaviu, Superb, Karoq alebo Kodiaq v rôznych výbavách vyskúšať naživo aj vy, prihláste sa na Škoda Road Show, kým sa neskončí! Čas máte do 21.4. 2019.
Pozri tiež:
