Možno to tak nevyzerá, no stierače tvoria veľmi podstatný prvok bezpečnosti v aute – odpratávajú zo skla vodu, ktorá by nám inak bránila vo výhľade cez čelné sklo. Vidieť a byť videný je predsa základ. Ako aj iný spotrebný materiál na aute tak aj stierače potrebujú občasnú výmenu. Okrem toho, kedy je potrebná výmena stieračov vám prezradíme aj čosi z histórie stieračov a aj to, aké základné typy stieracích líšt poznáme.
Výmena stieračov naozaj nie je náročný úkon, no poďme sa najprv ponoriť trochu do ich histórie, aby sme im lepšie porozumeli. Za kolísku stieračov sa považuje Alabama, kde ich vynašla istá Mary Andersonová. Svoj vynález si aj patentovala a snažila sa s ním preraziť, no keďže vtedy automobily nejazdili tak rýchlo a nepotrebovali čelné sklo nenašlo sa pre jej vynález pochopenie. V roku 1919 boli vyvinuté stierače ovládané podtlakom z motora. Systém to bol prevratný, no nespoľahlivý, pretože rýchlosť stierania priamo závisela od otáčok motora. Stieracie lišty sa postupne rozšírili do luxusnejších vozidiel a po vynájdení štartéra to bolo už len krôčik k dnešnému systému.
Od podtlaku k súčasnému systému
Súčasné stierače poháňané elektromotorom vynašiel Ormand Wall a neskôr sa k nim pridali aj prvé elektrické ostrekovače okien. Rýchlosť a frekvenciu stierania však dovtedy stále nebolo možné ovládať. Tento problém vyriešil až Robert Kearns vynájdením cyklovača, ktorý sa neskôr rozšíril do každého sériovo vyrábaného auta. A čo stierače s automatickou reguláciou stierania? Dažďový senzor nie je vynálezom 21. storočia a jeho korene siahajú do roku 1970, kedy sa prvýkrát objavil v Citroene SM. Princíp spočíval v odpore, ktorý kládli stierače na sklo. Ak bolo na skle málo kvapiek stierače kládli väčší odpor a motorčekom prechádzalo viac prúdu. Ak bolo na skle veľa kvapiek stierače sa šmýkali ľahšie a cez motorček prechádzalo menej prúdu. Experimentovalo sa neskôr aj s tvarom a prevedením stieračov.
Stierače a ich typy
Poznáme dva základné typy a prvým z nich, ktorý je aj na ilustračnom obrázku, je klasický ramienkový typ. Jeho základom sú pohyblivé ramená, ktoré sa starajú o rovnomerné pritláčanie gumičky k oknu. V súčasnosti sa už nepoužívajú často, no výrobcovia ich stále zdokonaľujú. Ich nevýhodou je pri vyšších rýchlostiach hlučnosť, spôsobená vyšším odporom vzduchu. Druhým typom sú moderné ploché stierače, ktoré nemajú ramienka a o kopírovanie povrchu skla sa stará len pružný kovový pás v ich tele. Práve tieto stierače stierajú lepšie na menej zakrivených sklách, zatiaľ čo ramienkové sú vhodné pre zakrivenejšie sklá. Výmena stieračov oboch typov nie je náročná, no treba poznať aké uchytenie stieračov máte na aute.
Kedy je potrebná výmena stieračov?
Všetko závisí od toho, ako často a v akých podmienkach prevádzkujete auto. V našich zemepisných šírkach je výmena stieračov vhodná po každej zime, ak auto používate aktívne. Najmä v zime dostávajú gumičky poriadne zabrať – neustále primŕzanie a rozmŕzanie. Priznajme si tiež, že každý z nás občas omylom pustí aj primrznuté stierače. Týmito vplyvmi postupne gumičky strácajú pružnosť a mäkkosť, čo spôsobuje zhoršenie stierania či nepríjemné „vŕzganie“ gumičiek na skle. Pre ich výmenu nepotrebujete nutne konkrétny typ stieraču. Výhodou ramienkových je, že fungujú dobre aj na autách, ktoré mali od výroby ploché. Kvalitné ramienkové stierače BOSCH, ktoré majú kovové telo a gumičku, vyrobenú z mäkkej zmesi sú dostupné v mnohých veľkostiach. V závislosti od veľkosti sa mení aj model auta, na ktoré sú vhodné. Stierače Bosch sú dlhé 650 mm a vhodné sú na stranu vodiča u obľúbeného Peugeotu 206 či Mercedesu triedy A. Pre nájdenie správneho rozmeru pre vaše vozidlo odporúčame pozrieť zoznam kompatibilných vozidiel. Drvivá väčšina vozidiel využíva uchytenie hákom, pri ktorom stierač jednoducho vykloníte od okna, otočíte a smerom nadol vysuniete z háku stierač. Opačným spôsobom potom nový stierač nasadíte na hák.
