Konečne sa to podarilo! Veľmi dlho som túžil usadnúť za volant tohto auta, napriek tomu, že to nie je práve auto pre mňa. Od toľkého vzrušenia a nedostatku času sa mi nepodarilo natočiť kompletný test, toto video je tak len akýsi videopohľad na to, ako takéto auto vlastne funguje.
Prvé kontakty…
Nejdem vás ďalej napínať, tým výnimočným, brutálnym a špeciálnym autom, ktoré som si vyskúšal, je Škoda 120. Áno, áno, pre staršie generácie, ktoré na tomto aute vyrastali, sa nejedná o nič zvláštne a výnimočné, pre mladé generácie je zas toto auto iba šrot na kolesách, o ktorý sa vôbec nezaujímajú. Prečo je teda pre mňa toto auto tak výnimočné? Sám som musel porozmýšľať, aby som si dokázal na túto otázku odpovedať. Škodu 120 obdivujem už do nepamäti, neskutočne ma nej priťahuje jej jednoduchosť, konštrukcia s motorom vzadu a skutočnosť, že zväčša sú tieto autá v stave na zošrotovanie a práve to z nich robí tak zaujímavé autá. Ako je to ale v skutočnosti? Keď som po prvýkrát podišiel s kľúčmi k bielej Škode 120, s tradičnými hrdzavými kusmi karosérie, ktoré sú bežnou súčasťou väčšiny stodvadsiatiek, zrazu som nevedel, čo ďalej. Stál som pred autom, ktoré bolo akosi úplne iné, ako všetky ostatné autá, s ktorými som kedy prišiel do styku. Nasledovalo otvorenie dverí vyrobených z mimoriadne tenkého kusu kovu, ktorý by ste zlomili na polovicu jedným kopnutím nohy… Nuž, najbezpečnejšie auto pod slnkom to asi nebude. Hlučné zaškrípanie dverí, rýdzo kovový zvuk ich zatvorenia a sme vo vnútri.
Hor sa do autoškoly?
Prvé naštartovanie tohto auta, ktoré zväčša vyjde až na druhý pokus, sprevádza surové zabublanie motora zo zadnej časti auta. Pre väčšinu motoristov, ktorí jazdia na autách s motorom vpredu, je to výnimočný pocit. Napriek tomu, že sa jedná o surové auto, prejav motora je celkom kultivovaný, čakal som oveľa väčšie vibrácie a hluk. Samozrejme, prídu aj tie, ale až pri vyšších rýchlostiach, na voľnobehu a pri nízkych otáčkach sa jedná o skutočne kultivovaný motor. Snáď polmetrovou radiacou pákou zaradím prvý rýchlostný stupeň a neveriacky krútim hlavou, ako je to možné, že som ho zaradil na prvý pokus… Avšak, nie každému sa musí takto dariť, nájsť a „namixovať“ požadovaný rýchlostný stupeň nemusí byť vždy jednoduché, pri pokojnej jazde je to v poriadku, pri snahe o športovejšiu jazdu s agresívnejším radením vás poriadne vytrápi. Návrat do autoškoly však začína až pri prvom rozjazde. Pedále, ktoré sú kvôli širokému blatníku, ktorý zasahuje do priestoru nôh, posunuté výrazne na pravú stranu, vyžadujú zvyk. Niekoľko sekúnd mi trvalo, kým som vôbec našiel plynový pedál :). Treba si zvyknúť na mechanický plynový pedál, ku ktorému musíte mať úplne iný prístup, ako k moderným elektronickým plynovým pedálom. Samotný pedál mal dosť veľkú vôľu a plyn začnete reálne pridávať až niekde v štvrtine jeho chodu. Keď to navyše skombinujete so skutočnosťou, že motor na jeho stlačenie reaguje s citeľným omeškaním, dostávate sa do štádia prvých rozjazdov na autoškole, kedy sa nanovo učíte dostať do nohy citlivosť plynového pedála a dať ho do kopy so záberom spojky. Aspoň, že spojkový pedál má celkom pekné naladenie, s ním som nemal nijaký problém.
Tokyo drift 120 edition?
Po úspešnom rozjazde zistíte, že aj samotná jazda na tomto aute je úplne iná, ako pri moderných autách. Sedíte v extrémne mäkkých gaučoch, na podobne veľmi mäkkom podvozku, vďaka ktorému sa auto pri vyšších rýchlostiach v zákrutách až nebezpečne nakláňa. Vyoseným volantom s obrovskou vôľou v stredovej polohe sa točí celkom dobre, vďaka ľahkej prednej časti auta s ním nie je problém točiť aj pri nízkych rýchlostiach. Poteší neskutočne dobrý výhľad z auta, vidíte až na koniec prednej kapoty, vďaka úzkym stĺpikom máte perfektný výhľad do všetkých strán, ktorý v žiadnom modernom aute nezažijete. K výkonu a sile auta sa ani nebudem vyjadrovať, 37 koní vie auto rozhýbať a pri tom to asi tak končí. Na predbiehacie manévre môžete rovno zabudnúť a zvyknúť si musíte aj na skutočnosť, že do kopca vás predbehne akýkoľvek zdatnejší cyklista. Zabudnúť tak môžete aj na akúkoľvek zábavu, o ktorej by ste vzhľadom na zadný pohon teoreticky mohli uvažovať. 37 koní stačí možno na nejaké menšie drifty v zime na ľade, ktoré si vďaka absencií akýchkoľvek elektronických systémov môžete užívať neobmedzene, jediným obmedzením je len výkon.
Záver? Stojí to zato!
Koniec-koncov, Škoda 120 je veľmi zábavné auto. Nezabavíte sa síce na jej jazdných výkonoch, avšak jej surovosť, extrémna jednoduchosť, riešenia, s ktorými sa dnes už nestretnete a priamy mechanický kontakt s autom, bez akejkoľvek elektroniky, sa postará o doživotný zážitok. Viem, možno som z tohto auta až príliš nadšený a ktokoľvek, kto s týmto autom bežne jazdieval sa bude čudovať, čo je na tom také zvláštne, ale každému mladému človeku, ktorý s týmto autom nemá priamu skúsenosť, odporúčam vyskúšať si ho. Denne by som na ňom jazdiť nechcel a nechcel by som ho mať ani ako auto na vybláznenie sa. Škodu 120 treba už vnímať ako veterán a tak sa k nej aj správať, pravidelne sa o ňu starať, garážovať ju a občas ju prevetrať. Dnes sa tak jedná o auto skôr pre zberateľov a nadšencov, ako pre mladých ľudí ako auto na zábavu, drifty a následné kompletné zničenie. Na to tu je Škoda Felicia :). Som vďačný, že som si ju mohol vyskúšať a túto jazdu si budem rozhodne ešte veľmi dlho pamätať.
