Škoda 1000 MB tento rok oslavuje presne 55 rokov od začiatku výroby a keďže staré Škodovky mám naozaj rád, zaslúži si samostatný článok. Čo zaujímavé priniesla pred 55 rokmi do automobilového sveta a čím zaujme aj dnes?

Doteraz rád spomínam na detské časy v škôlke, kedy som Škodu 1000 MB považoval za jedno z najhorších áut na svete. Keď som na ceste videl nejaké staré rozpadnuté dymiace auto, vravel som si, že to je ako „Embéčka“. Možno to bolo tým, že vo svojom okolí som často vídaval starú Škodu 1000 MB, ktorá veru nepatrila medzi najlepšie udržiavané kusy. Ako však roky pomaly plynuli, Škodu 1000 MB som začínal čoraz viac uctievať. Začal som viac vnímať to, aké špecifické to auto vlastne je a napriek tomu, že od dokonalosti má poriadne ďaleko, čím ďalej, tým viac sa mi páči. A podobne už vnímam aj iné staré Škodovky. Niektorí ľudia ich nikdy nepochopia a budú ich navždy považovať za staré kusy šrotu. Takýto človek by sa mal nejaký čas na starej Škodovke povoziť, ideálne s ňou žiť taký týždeň a pochopil by jej nezameniteľné čaro. Alebo by ho nepochopil, no takýto človek potom pravdepodobne nie je pravý autičkár. Vráťme sa však k našej oslávenkyni a jej zaujímavostiam.

Technologicky vyspelá výroba

Výroba Škody 1000 MB začala v roku 1964 a trvala do roku 1969 v Mladej Boleslavi, kde bola vybudovaná úplne nová továreň, ktorá patrila medzi najvyspelejšie v socialistických krajinách. Tá na danú dobu využívala tie najmodernejšie technológie, ktoré šetrili čas a financie. Áno, možno budete namietať, že Embéčka neoplývala práve najlepšou kvalitou vypracovania, no na tú dobu to bolo veľmi fajn. Mimochodom, od mesta Mladá Boleslav je odvodený aj samotný názov 1000 MB, kedy číslica 1000 predstavuje objem motora a MB je skratka pre Mladú Boleslav. A keď sme už pri tom motore…

Všetko vzadu

Zaujímavá koncepcia „všetko vzadu“ je v automobilovom priemysle prinajmenšom netradičná. Práve ona je jednou z vecí, ktoré robia Embéčku tak výnimočnou, no priniesla jej aj niekoľko značných nevýhod. Každopádne, motor s prevodovkou, chladením a všetkými súčasťami bol umiestnený v zadnej časti auta, vpredu tak nebolo vôbec nič, len pomerne veľký odkladací priestor. Samotný motor mal objem 988 centimetrov kubických, jednalo sa o kvapalinou chladený radový štvorvalec s rozvodom OHV, ktorý bol uložený pozdĺžne za zadnou nápravou. Spočiatku mal 37 koní, neskôr prišla verzia so 43 koňmi. Maximálna rýchlosť? 120 kilometrov za hodinu. A na zrýchlenie sa radšej nepýtajte 😀 . Zaujímavosťou bola skutočnosť, že blok motora bol vyrobený z hliníkovej zliatiny, vďaka čomu mal hmotnosť len 108 kilogramov. So zadnými kolesami bol spojený cez 4-stupňovú manuálnu prevodovku.

Revolučná karoséria

Kým predchodkyňa Embéčky, Octavia, bola postavená na tradičnej rámovej konštrukcii podvozku, Škoda 1000 MB už mala revolučnú samonosnú karosériu. Medzi zaujímavé prvky patrilo aj nezávislé zavesenie všetkých štyroch kolies. Mimochodom, samotná karoséria auta sa mi veľmi páči. Je zaujímavo tvarovaná a na vhodných miestach (je ich dosť veľa) je použitý chróm. Škoda 1000 MB je dlhá 4170, široká 1620 a vysoká 1390 milimetrov. Napriek tomu sa ale jedná o pravú Škodu – v interiéri ponúkala celkom dosť miesta, predný kufor mal objem 220 litrov, doplnený bol o menší kufor vzadu, za zadnými sedadlami. Vďaka použitiu hliníkových zliatin vážila Embéčka iba 770 kilogramov, koniec-koncov tak ten slabý motor nebol až tak nepoužiteľný…

Simply Clever

Napriek tomu, že pojem Simply Clever bol v časoch výroby Embéčky nepoznaným sloganom, vniesla Škodovka do modelu 1000 MB zaujímavé praktické riešenia. Napríklad, rezervné koleso, ktoré síce bolo uložené pod dnom predného batožinového priestoru, bolo však prístupné cez odklápateľnú časť prednej masky bez toho, aby ste museli vyberať všetku batožinu. Toto žiadne dnešné auto nedokáže! Rovnako Simply Clever je aj viečko nádrže, ktoré sa skrýva v prednom blatníku a skryté je pod výsuvným logom Škoda. Pekné a praktické.

Špeciálne modely

Okrem bežnej Embéčky vo dvoch výkonnostných verziách tu boli ešte dve verzie, ktoré stoja za spomenutie. Prvou je verzia 1100 MB, ktorá mala už 1.1 litrový motor, z ktorého vyťažila až 53 koní. Druhou, o niečo zaujímavejšou, je verzia MBX – dvojdverové kupé. Vyrobených ich veľa nebolo a pravdu povediac, nebol to veľmi podarený model. Trpel na extrémne mäkkú karosériu, ktorá sa už pri výrobe často lámala a keďže Škodovka sa pri nej snažila šetriť kde sa dalo, „pozliepaná“ bola z rôznych upravených dielov bežnej 1000 MB, čo jej na kvalite a výslednom spracovaní tiež veľmi nepridávalo. Je to však raritka, ktorá má obrovskú cenu a veľmi rád by som si nejakú pozrel naživo. Snáď na ňu raz niekde narazím…

Nie, rozhodne nie je dokonalá. Prehrieva sa a pokazí sa vtedy, kedy sa jej to zapáči. Pokojne aj trikrát do týždňa. A k tomu dosť hrdzavie. No má neskutočné čaro a charizmu, ktoré bude postupom času už len silnejšie. A ja ju mám naozaj rád.

Pozri tiež:

Zdroj a obrázky – Škoda Auto, Pravda